Niektoré rastliny vylučujú šťavy, ktoré po potretí pokožky zosilňujú účinok slnečného svetla. Boľševník je v tejto skupine rastlín určite najznámejší a najnebezpečnejší, ale zďaleka nie je sám. Túto nepríjemnú vlastnosť majú vo väčšej či menšej miere aj zdanlivo neškodné rastliny, ako sú hadí koreň, ľubovník bodkovaný, angelika lekárska, ruta voňavá a dokonca aj bežne používaný pastinák.
S výnimkou boľševníka, o ktorého nebezpečnosti vie každý, ide o rastliny, ktoré bežne rastú okolo nás a ich nepríjemná, t. j. fotosenzibilizujúca vlastnosť vás možno ani nenapadne. Pri prvom zbere rastliny sa nič nestane. Potriete si pokožku šťavou z rastliny a hneď sa nič nestane. Po chvíli, približne po 15 minútach od dopadu slnečných lúčov na vašu pokožku, môže dôjsť k poškodeniu pokožky, vzniku pľuzgierov a dermatitídy, zápalu kože. Stupeň poškodenia závisí, samozrejme, od druhu rastliny zo skupiny rastlín, ktoré zvyšujú citlivosť na slnečné žiarenie, ale aj od momentálnej sily a zloženia slnečných lúčov. Niektoré z týchto rastlín dokonca patria do triedy liečivých rastlín. Je dobré vedieť, že aj čaj z týchto bylín zvyšuje u ľudí citlivosť na svetlo. Preto by ste sa po vypití čaju mali vyhýbať pobytu na slnku.
Rastliny, ktoré zvyšujú našu citlivosť na slnečné svetlo
Najnebezpečnejšia z hľadiska zvýšenej náchylnosti na slnečné žiarenie je veľká šalvia, oveľa menšie účinky má jej príbuzná šalvia obyčajná. Bežne používané byliny, ako sú ľubovník bodkovaný, ľubovník bodkovaný a angelika, môžu spôsobovať menšie problémy, ale ani pri ich používaní by ste sa nemali príliš vystavovať slnečnému žiareniu, t. j. priamo sa opaľovať. Drobné problémy môžu citlivým jedincom spôsobovať napríklad aj trebuľka, pohánkovec, zeler, hadí koreň a mäta pieporná.
Heracleum mantegazzianum
Rastlina impozantného vzrastu, pôvodom z oblasti Kaukazu. V súčasnosti je boľševník rozšírený na celej severnej pologuli. Je nebezpečný. Jeho listy dosahujú dĺžku 50 – 150 cm a výška celej rastliny je zvyčajne neuveriteľné 2 – 4 m, ale sú známe aj rastliny vysoké až 5 m. Dutá stonka môže mať priemer až 10 cm. Vytvára biele kvetenstvo nazývané zložené okvetie. Kvetenstvo má zvyčajne priemer 30-50 cm, ale niekedy až 1 m. Málokto si takúto rastlinu pomýli. Je zaujímavé, že vo svojom pôvodnom prostredí nedosahuje takú veľkosť.
V Českej republike patrí mihuľa obyčajná k najnebezpečnejším rastlinám a jej likvidácia sa zameriava na chemické postreky. Šťava zo stoniek a listov obsahuje fototoxické furanokumaríny, ktoré pri vystavení UV žiareniu (t. j. aj za denného svetla) spôsobujú silné odlupovanie pokožky a tvorbu pľuzgierov. Postriekanú pokožku treba okamžite umyť dlhotrvajúcim silným prúdom vody a zakrytím sa vyhnúť svetlu. Vyskytujú sa aj bolesti hlavy, závraty a pálenie očí. Často je potrebná návšteva lekára.
Viete, že…
… vlastníci pozemkov alebo osoby, ktoré užívajú pozemky z iných právnych dôvodov (napr. nájom), majú povinnosť kontrolovať výskyt a šírenie škodlivých organizmov vrátane burín – teda aj krušpánu obyčajného? Povinnosti sú stanovené v § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 326/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Heracleum sphondylium
Rastlina veľmi podobná boľševníku, ale pôvodom zo Stredomoria a mierneho pásma Európy a Ázie. V porovnaní so svojím veľmi nebezpečným príbuzným má menšie a voľnejšie kvetenstvo, je menšieho vzrastu (asi 0,5-2 m) a je oveľa menej jedovatá. Aj tak však pri postriekaní pokožky šťavou, najmä u citlivejších jedincov, môže spôsobiť opuch, začervenanie a niekedy aj pľuzgiere. Nezrelé plody sú z celej rastliny najjedovatejšie.
Ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum)
Ľubovník bodkovaný ako trváca bylina rastie v celej Európe, Afrike, Malej Ázii a severozápadnej Číne. Nájdeme ju na slnečných stráňach, pastvinách, ale aj v húštinách a rašeliniskách. Ako liečivá bylina sa používala už v starovekom Grécku. Používa sa na zmiernenie stresu a depresie, zmiernenie nervozity a pri klimakterických problémoch. Ľubovník bodkovaný spôsobuje citlivosť na slnečné svetlo a môže spôsobiť začervenanie alebo svrbenie pokožky. Preto sa počas liečby neodporúča opaľovanie.
Angelika lekárska (Archangelica officinalis)
Dvojročná až trváca bylina pochádzajúca zo severovýchodnej Európy. Dorastá do výšky 250 cm. V prvom roku vytvára ružicu prízemných listov a kvitne v druhom až štvrtom roku. Vytvára okvetné súkvetie bielych, žltkastých až ružovkastých kvetov. Najlepšie sa jej darí v podhorských oblastiach, v teplých a vlhkých pôdach. Jej semená sa používajú ako korenie a sušený koreň pomáha pri nadúvaní. Pri spracovaní koreňa treba brať do úvahy, že citlivým ľuďom spôsobuje pľuzgiere na rukách, najmä pri práci na slnku.
Ruta graveolens (Ruta graveolens)
Asi 80 cm vysoký stálezelený poloopadavý ker, pôvodom z južnej Európy. Vytvára žlté kvety od mája do septembra. U nás sa pestuje v záhradách. Kvitnúce stonky a listy sa používajú na zníženie lomivosti krvných vlásočníc. Používa sa aj v gastronómii ako korenie. Mnohí ľudia ju však zle znášajú a u citlivých ľudí môže spôsobiť popáleniny pokožky, pretože obsahuje látky, ktoré zvyšujú fotosenzitivitu (citlivosť na slnečné žiarenie).
